pondelok 25. februára 2013

Clinique Turnaround

Dnes sa s Vami podelím o skúsenosť s radou Turnaround od Clinique. Je určená pre všetky typy pleti. Predavačka mi však povedala, že je priam ideálna na prvé vrásky. Nedalo mi to a tak som sa rozhodla kúpiť si celú radu. Lenže to by moja peňaženka potom zívala práznotou a tak som si kúpila len testovacie balenie. Stálo síce len 9,50 €, ale vo vnútri bolo jasne napísané NOT FOR SALE. Človeka "poteší" keď zistí, že vzorky čo by ste mali dostať k nákupu ako darček, si vlastne musíte extra zaplatiť. No ale čo už.


Toto balenie obsahovalo Instant Facial (15 ml), Concentrate (7ml) a Overnight (15 ml) a všetko nachádzalo v kozmetickej taštičke bielo-modrej farby. Prípravky som kúpila ešte v niekedy začiatkom septembra, ale len nedávno začala používať.



Clinique Turnaround Instant Facial
- je to vlastne 5 minútová maska. Nanáša sa na vlhkú vyčistenú tvár a na nej sa vmasíruje. Po piatich minútach sa opláchne teplou vodou. Obsahuje granule, takže sa môže zdať, že ide o peeling. Po čistení Vám na tvári zostanú trblietky. Nie také aké obsahujú perleťové krémy, ale skôr také tie, čo obsahujú trblietavé púdre na dekolt. Hoci je na obale napísané 100 % fragrance free, vonia. Ale je to skôr jemná nevtieravá vôňa.
Už po prvom použití bolo badať rozdiel na mojej pleti. Bola jemná, póry sa stiahli.


Clinique Turnaround Concentrate Radiance Renewer
- je sérum, ktorého úlohou je obnovenie buniek a rozžiarenie pleti. Používa sa po čistení a teda pred nanesením krému. Konzistencia je niečo medzi gélom a krémom. Hoci obal opäť uvádza, že je bez vône, stále mám pocit, že je ho cítiť. Ale možno je to len môj pocit.
Na pleti je toto sérum príjemné, nie je mastné, pleť sa mi zdá zmatnená.

Clinique Turnaround Overnight Radiance Moisturizer
- je hydratačný krém vhodný pre každý typ pleti okrem aknóznej. Ak by som mala zhodnotiť tieto tri prípravky, tak tento krém je najlepší. Ja mám len 15 ml balenie, ale už ho používam dva mesiace a téglik je stále poloplný. Odkedy ho používam, prestala sa mi mastiť pleť. Teda nie úplne, ale už to nie je taký masaker ako predtým. Ak by som to mala vyjadriť percentuálne, tak by som povedala, že o 80 % určite.
Pleť je matná a hebká na dotyk.

Môj záver je asi taký, že keby som nemala nakúpených x krémov, ktoré musím pomíňať, opäť by som si kúpila tento. A asi aj celú radu Turnaround. Cena je síce vyššia, ale tá kvalita stojí za to. Vždy keď sa pozriem do zrkadla alebo si prejdem rukou po tvári. A dokonca si to všimol aj chlap a to už je čo povedať.

štvrtok 21. februára 2013

Camomile Gentle Eye Make-Up Remover od The Body Shop

V dnešnom príspevku by som sa chcela podeliť o skúsenosť s týmto odličovačom očí. Je jeden z mála, čo neštípe v očiach. Vôbec. Pri odličovaní s ním spotrebujem dva vatové tampóny na jedno oko, čo je podľa mňa málo, takže ešte aj ušetrím :) Je bez parfumácie a nie je olejový, takže nezanecháva mastný film. Som ním nadšená, asi najlepší odličovač aký som kedy mala. Zatiaľ mám len malé balenie (60 ml), keďže som sa bála kúpiť plnú veľkosť(že by ma z štípali oči a neodličoval by dobre). Určite sa však do Bodyshopu vrátim pre plné balenie, čo je 250 ml v cene okolo 8,- €




pondelok 18. februára 2013

Historické okienko, alebo o tom ako sa Habsburg s prostitútkami oženil

Okrem kozmetiky som aj fanúšik dejín. Hlavne historického bulváru. Dnešný článok bude venovaný jednej zaujímavej postavičke, ktorá vystúpila z cisárskej rodiny, vzdala sa mena Habsburg, živila sa ako poisťovací agent a džigolo a stihla sa trikrát oženiť a dvakrát rozviesť. Predstavujem Vám Leopolda Wolflinga.

Narodil sa ako Leopold Ferdinand Salvátor 2. decembra 1868 toskánskemu veľkovojvodovi Ferdinandovi IV. a jeho druhej manželke Alici Márii Karolíne Parmskej. Bo to ich prvý spoločný syn, po ktorom nasledovalo ešte ďalších deväť detí.
Keďže pochádzal z toskánskej línie Habsburgovcov, jeho osud bol predurčený službe v cisárskej armáde. Tiahlo ho to najmä k lodnej doprave. Raz sa však pohádal s následníkom trónu Františkom Ferdinandom (to bol len čo ho zastrelili v Sarajeve a kvôli ktorému následne vypukla I. svetová vojna) a za trest bol preložený do najodľahlejšej posádky monarchie.
Veľmi skoro však zistil, že armáda nie je nič pre neho. Preferoval bohémsky život plný nočnej zábavy, prostitútiek a alkoholu, čo mu vynieslo povesť čudáka (v tej dobe bol v panovníckych kruhoch jednoducho iný lifestyle). Dokonca istý čas pobudol v blázinci v Nemecku, kam ho zavrela rodina. Asi si mysleli, že je duševne chorý. Potom ako ho prepustili, sa musel oficiálne vzdať svojich predošlých radovánok a opäť požiadať o službu v armáde. Lenže cisár František Jozef mu to nepovolil, ba čo viac - zakázal.
Nešťastný Leopold sa vrátil k svojej predchádzajúcej milenke, polepšenej prostitútke Wilhelmíne Adamovicsovej, ktorá sa teraz živila ako servírka a požiadal o prepustenie z habsburského rodu.. Cisár mu vyhovel a Leopold sa stal známym ako Wolfling. Ako vylúčený člen panovníckej dynastie však musel opustiť monarchiu a tak emigroval aj s milenkou do Švajčiarska. Tam sa s ňou aj oženil a po dvoch rokoch rozviedol. Wilhelmína sa odsťahovala k sestre už v počiatočnom stave duševnej choroby a v marci 1908 skončila v blázinci v Steinhofe.
Leopoldovi medzitým učarovala iná ľahká deva, Mária Ritterová. Aj s tou sa oženil a po štyroch rokoch rozviedol, keď sa u nej prejavili známky nervovej choroby. Mária síce vysúdila rentu, avšak tá jej nestačila a tak dala zverejniť Leopoldov život v knihe Manželské omyly bývalého arcivojvodu a nabalila sa na nej. 
Leopold sa medzitým presťahoval do Nemecka a po skončení  I. svetovej vojny a zrušení monarchie späť do Viedne. Dúfal, že nový režim mu vyplatí odškodnenie (neviem za čo), čo sa nestalo. A tak si na Pražskej ulici v Floridsdorfe otvoril potraviny.
Kariéra živnostníka mu dlho nevydržala a opäť sa vrátil do Berlína. No a tu prestriedal x povolaní: zahraničný korešpondent, bankový úradník, asistent filmovej réžie, získavateľ inzerentov, poisťovací agent, predavač áut a párkov... až skončil ako džigolo v hoteli Adlon. Tento berlínsky hotel bol na svoju dobu vychýrený a Leopold sa v ňom preslávil.
V roku 1933 sa opäť oženil. Tentoraz s o dvadsaťštyri rokov mladšou Klárou Grogerovou v Berlíne. Manželstvo sa skončilo Leopoldovou smrťou o dva roky neskôr. Zostali po ňom memoáre, vlastný syn a adoptívna dcéra Alojzia.



Leopoldova matka, Alica Mária Karolína Parmská


Leopold Wolfling pred svojim obchodom



prvá manželka Leopolda, Wilhetmína Adamovicsová

sobota 16. februára 2013

Bronzer z Bodyshopu

Príjemné popoludnie prajem. Dnes som pre Vás pripravila recenziu Baked To Last Bronzer od The Body Shop. Je v priehľadnom obale, čo pôsobí dosť lacno. Jeho cena však bola 14,- €, čo až tak málo nie je. Ja ho mám v odtieni 02 Warm Glow. Farba je taká akurát pre bleduľu ako som ja: skôr melírovaná béžová s ružovou. Obsahuje jemné zlaté a ružové trblietky ale decentné, takže na tvári pôsobí veľmi prirodzene a sviežo. Žiaden efekt masky. V priebehu dňa drží, trblietky neopadávajú a nezaliezajú do vrások.  Mám skôr mastnú pleť ale nemohla som sa zbaviť pocitu ako keby suchých líc. Ale je to len môj pocit. Inak som s ním veľmi spokojná, myslím, že to bola rozumná kúpa.  Jediná výtka je, že sa mi "rozdelil" na dve časti. A to mi ani necapol na zem, ako u mňa býva zvykom.





myslím, že farba je najlepšie zachytená na tejto fotke



bronzer na dve časti, uvítala by som, keby lepenie nebolo také fušerské



na pleť ho nanášam štetcom značky Radiant




A čo Vy? Aký bronzer používate?

štvrtok 14. februára 2013

Krémy na ruky - recenzia

Krém na ruky patrí medzi veci, bez ktorých by som nemohla fungovať. Mám ich všade: jeden v kabelke, ďalší v práci, ďalší na nočnom stolíku, ba dokonca aj v obývačke. Je to preto, lebo som lenivá chodiť sa krémovať do kúpelne alebo ho vláčiť hore dole po dome. Tak s nimi "okupujem" dom.


Táto recenzia, alebo skôr moje postrehy, sa bude týkať týchto krémov:






Prvým z nich je krém na ruky od Kiehl´s: Ultimate strength hand salve s podnázvom All-day care for severely dry, active hands. Ja mám 150 ml balenie. Je to môj najdrahší kúsok, jeho cena bola okolo
27,- €. Obsahuje avokádový a sezamový olej, prírodný vosk z olivového oleja a tiež eukalyptus, po ktorom vonia tak eukalyptovo :) Na moje extrémne suché ruky je výborný. Rýchlo sa vsiakne do pokožky, nezanecháva mastný film. Žiaden pocit mastnoty eevidujem, čo je niekedy pri tých mojich zničených rukách aj škoda. Myslím si však, že pre ruky, ktoré nie sú také zničené ako tie moje je ideálny. Otázne je, či sa potom opatí do neho investovať.





Ďalším krémom na ruky je Hand ! Spa  Hydrating od Alessandro international s podnázvom Nice Day Pearl Protein Extract & Macadamia Oil. Má to byť hĺbkovo hydratačný krém s perlovým extraktom a makadamiovým olejom. Príde mi dosť silno parfumovaný, avšak vôňa je príjemná. Má redšiu konzisteciu, nie tukú hutnú ako Kiehl´s. Do pokožky vsiakne rýchlo, nezanecháva žiaden film. Priznám sa, že už by som si ho znovu nekúpila, pretože pre moje už spomínané extrémne suché ruky mi príde taký nijaký. Skôr si myslím, že je vhodný ako prevencia, napr. po umytí rúk. Cena bola okolo 5,- € v akcii. 






Ďalším mojím krémom je Flexitol Balzam na ruky. Je určený na veľmi suchú pokožku rúk a vhodný je aj pri ekzémoch. Obsahuje 10 % urey a vitamín E. Kúpila som ho v lekárni, stál asi 4 €. Na bežne namáhané ruky to asi nebude to pravé, avšak na tie moje presušené je priam ideálny. Až na tú vôňu. Nemôžem si pomôcť, ale strašne mi smrdí. Kto má veľmi suché ruky, pre toho je tento krém trefa do čierneho.






Posledné dva krémy sú od talianskej značky Perlier. Jeden je kokosový a druhý mandľový. Každý z nich stál okolo 5,- € v akcii. Ten kokosový v zelenej tube má trošku redšiu konzisteciu ako ten kmandľový v bielej tube. Naozaj vonia kokosovo a má bledozelenú farbu. Ten mandľový je trošku viacej hutnejší, vôňou mi  pripomína mandľový krém (škoda, že sa už nevyrába) od AB kozmetiky a má bielu farbu. Obidva krémy zanechávajú príjemný pocit na pokožke rúk, ten kokosový mám už dokonca druhý krát a opäť by som si ho kúpila. Aj s mandľovým som spokojná.




A čo Vy? Tiež je pre Vás krém na ruky, niečo, bez čoho nemôžete fungovať? A ktoré používate?





streda 13. februára 2013

V predvečer Valentína

Zajtra je Valetnín. Asi ten najkomerčnejší sviatok na tejto planéte. Bez akejkoľvek hlbšej spirituality. Ľudia si budú vyznávať lásku a kupovať gýčové srdiečka, plyšáky a podobné zbytočnosti. Tí inteligentnejší si spravia romantickú večeru doma alebo v reštaurácii a tí najtrpezliveší počkajú do víkendu a užijú si ho vo dvojici niekde v horách alebo wellness hoteli.

Príde mi to celé také nijaké, nemastne neslané.
Veď ak chcem niekomu povedať ako veľmi ho ľúbim, vážim si ho a záleží mi na ňom, nepotrebujem, aby kalendár ukazoval 14. február. Taktiež ho aj obdarovať drobnosťou pripomínajúcou city.
Tak napríklad môjho priateľa by určite viacej potešila basa piva ako plyšový macko alebo nedajbože vonná sviečka v tvare srdca. A červená!
Na macka by sa uškeril a o tej sviečke by si pomyslel, že mi asi preskočilo.
To pivo by ho však určite potešilo. A tiež aj najnovší album jeho obľúbenej blackmetalovej skupiny, najnovšia NHL do PS...
Tým však nechcem povedať, že neexistujú chlapi, ktorí by sa potešili z vonnej sviečky.Verím, že existujú. Len ja žiadneho takého nepoznám.

Romantickú večeru si môžeme spraviť kedykoľvek. My to aj tak robievame. Keď máme čas, vyjdeme si do reštiky na dobré jedlo. Nie do takej, kam chodievajú ľudia cez obed na menučka, ale tam, kde sa cítime ako v reštaurácii. Tam, kde je servis na úrovni romantickej večere. Najromantickejšie však na tomto jedle je to, že nemusíte stáť hodinu nad šporákom a riady umyje tiež niekto iný.
Opäť k tomu nepotrebujem valentínsky dátum.

Romantický víkend mimo všednú realitu si tiež môžeme spraviť kedy chceme. Teda, ak nám to pracovné povinnosti a peňaženka dovolí. Nie len v chladnom februári, keď sú vonku nízke teploty.

Lásku si máme pripomínať každý deň a byť za ňu vďační. Tak, ako ja som vďačná za svojho priateľa, ktorý mi večer pri Paneláku masíruje nohy, v noci chrápe za ušami a ráno uvarí kávu.
Ja po ňom s láskou upracem kúpeľňu, hodím jeho ponožky do práčky a uvarím večeru.
O tomto je láska. Nie o 14. februári.
Ak ste však presvedčené, že bez tohoto dňa by to nebolo ono, tak smelo do toho. Užite si to, vyznávajte si lásku a obdarujte sa drobnosťou. 
Ja to však budem robiť denne, nie len jeden deň v roku.



Apropo, včera sa pochovávala basa. Boli ste na pohrebe?
My sme ho urobili po svojom, keďže na Cypre Popolcovú stredu nemajú a aj Veľkú noc oslavujú inokedy.


my sme ju pochovali s whisky a čerstvo natrhanými pomarančami zo záhrady pred domom

pondelok 11. februára 2013

Pronovias v Trenčíne

Minulý týždeň v piatok 8. februára sa v Trenčíne otvoril nový svadobný salón. 
V ponuke má šaty svetoznámej značky Pronovias. 
Priznám, že ma táto správa celkom potešila. Predstava, že by som sa mohla niekedy v budúcnosti vydávať v šatách od Manuela Motu alebo Libanončana Elieho Saaba, mi rozžiarila očká.
Nedalo mi to a chcela som zistiť čo najviac. Tak som zavolala majiteľke WEM (tak sa salón volá) a spýtala sa jej, 
či by mi poskytla interview. Súhlasila a tak sme si dali spicha na skype.


JA: Ako vznikla myšlienka otvorenia svadobného salónu?

M.M.: Keď sa vydávala kamarátka, zistili sme, že v Trenčíne nie je salón, ktorý by ponúkal jednu z     
          najluxusnejších značiek. Smutné je, že niektoré salóny ponúkajú čínske napodobeniny šiat.


JA: Takže čo nasledovalo potom?

M.M.: Vždy som túžila po Pronoviase, pretože patria k svetovej svadobnej TOP značke.
           Začali sa jednania s touto značkou. Tieto jednania a dohady od začiatku až po doručenie
           šiat zabrali šesť mesiacov. Ale stálo to za to a dnes máme otvorené (úsmev).


JA.: Aké máš dojmy z otvorenia?

M.M.: Otváračka bola robená pre ľudí, ktorých mám rada. Nebola robená vo veľkom
           štýle, skôr v komornej atmosfére. Aby som si mohla od tohoto dňa povedať,
           že máme otvorené a mohli sme to zoficiálniť.


JA.: Rozhodla si sa pre Pronovias. Čím Ťa táto značka zaujala?

M.M.: Pronovias je španielska značka, ktorej návrhármi sú Manuel Mota a Elie Saab, ktorých hádam 
           nie je treba predstavovať. Každej žene, zaujímajúcej sa aspoň trošku o módu tieto mená určite 
           niečo hovoria. Oni dvaja sú právom považovaní za kráľov svadobných šiat na svete. Na svoj
           veľký deň si ich modely obliekli mnohé osobnosti z celého sveta.

JA.: Nebojíš sa rizika súčasného trendu, keď si nevesty objednávajú šaty cez internet z Číny a  
        môžeš mi zároveň vysvetliť rozdiel medzi nimi a značkovými?

M.M.: Laik si môže myslieť, že je to to isté a svadobné salóny zarábajú obrovské peniaze
           za požičanie. V súčasnosti sa stretávam s mnohými kočkami, ktoré uvažujú nad objednaním
           šiat z Číny za 400 €, čo ju vyjde lacnejšie a ešte si aj šaty nechá. Toto mi akosi nesedelo, 
           tak som sa rozhodla, že si jedny takéto šaty objednám. Čakala som na ne skoro šesť týždňov.
           Veľmi ma zaujímalo, že takéto šaty sa dajú kúpiť za 400 €, ako je možné ich vytvoriť za zlomkovú 
           cenu, keď cena značkových je niekoľkonásobne vyššia? Po týždňoch očakávania a doručenia
           balíka z Číny som pochopila prečo. Najlacnejší materiál, tvrdá, ako keby plastová organza,
           žiadne vrstvenie, iba látka imitujúca satén v amatérskom prevedení. A to som si objednávala šaty
           od jedného z najväčších globálnych internetových predajcov šiat. Čo sa týka korzetu týchto
           šiat, je namiesto kamienkov, pošitý flitrami. Nie je vôbec vystužený, čím neformuje postavu.
           Pri objednávke na moju veľkosť číslo 34 mi prišli šaty o dve čísla väčšie. Keby som si ich 
           mala obliecť na svoj svadobný deň, musela by som si ich dať zúžiť, čo by vyšlo asi na 80 €.
           Boli dodané bez spodničky, ktorá stojí okolo 30 - 40 € a tiež bez závoja, ktorý podľa ceny
           vychádza 30 až 160 €. Ak si primyslím, že za dané šaty musím ešte zaplatiť 20 % daň a 
           ďalších 20 % clo, keďže Čína nie je v EÚ, celkové náklady sa vyšplhajú na zhruba 700 €.
           Aj keď cena takto vzrastie, celkový dojem z nich je lacný a neprofesionálny. Tiež sa môže
           stať, že daný typ šiat nebude lahodiť postave nevesty a zvýrazní jej nedostatky. Preto
           určite odporúčam, aby si nevesty nekupovali takéto napodobeniny za štvrtinové ceny.
           Tieto šaty sa nemôžu kvalitou, t. j. vypracovaním, vrstvením, s doplnkami z pravého striebra
           a swarovského kamienkami rovnať, ba ani len priblížiť originálom šiat, ktoré majú hodnotu
           ďaleko vyššiu. 
           Samozrejme, toto všetko sú len moje skúsenosti a názory. Nie každá nevesta si môže dovoliť
           požičiať drahé šaty zo svadobného salónu. Keď si však spočíta celkové náklady zo spomínaných
           šiat, tak ju to vyjde drahšie ako požičanie exkluzívnych šiat a celkový výsledný efekt je
           obrovsky viditeľný.


Ja by som sa týmto chcela poďakovať za rozhovor a popriať veľa šťastných a krásnych neviest. Tiež sem pridávam aj zopár fotiek z otvorenia.













                                                                                



           

              

sobota 9. februára 2013

Včerajšok

Včera sme sa boli s drahým špacírovať na pláž do Limassolu. Je to druhé najväčšie mesto na ostrove. Počasie nám vyšlo, bolo krásne a príjemných asi dvadsať stupňov. Zastavili sme sa v jednej kaviarni na pláži, kde som si vychutnala kávu a dezert s mätovou plnkou a drahý vychladené pivko. Potom sme sa presunuli do parku a odtiaľ do historického centra k pevnosti. Pridávam zopár obrázkov :)


 tanker čakajúci na vstup do prístavu

 promenáda v parku

 pláž na okraji mesta

 park


 more je ešte studené

 maškrty :)

 plnka bola fantastická


 historické centrum


 pevnosť

 zvyšky mozaiky



 holuby pred tržnicou


 táto fontána sa mi páči najviac zo všetkých, ktoré sú v Limassole

A týmto "pičistrasom" chodíme z našej dediny dole do mesta. Vždy, keď šofér naštartuje, tak mám pocit, že sa ten bus rozsype na márne kúsky. Inak autobusár Dimitri mi nielenže ochotne zapózoval, ale sa mi priam votrel do objektívu a povedal mi: -A napíš tam, že som najbláznivejší šofér na Cypre!
(čo môžem len potvrdiť)


Anna Vissi - Gia ena lepto (video clip) - YouTube

Začíname!

Srdečne Vás vítam na svojom blogu, ktorý venujem hlavne kozmetike, historickému bulváru a každodenným radostiam a starostiam.
Mojou vášňou je kozmetika. Milujem všetky tie krémiky, šminky a voňavé parfémy v nádherných flakónoch. Práve tieto vecičky ma inšpirovali k založeniu blogu. Chcem sa tu s Vami podeliť o svoje skúsenosti s nimi. Poteší ma, ak mi aj Vy napíšete tie svoje. A tiež Vaše pripomienky, návrhy a názory nielen na kozmetické produkty, ale aj blog.
Mojou ďalšou obrovskou záľubou je história, takže zopár článkov bude z nej. Bavia ma hlavne životné osudy členov panovníckych dynastií. Láska k dejinám u mňa vznikla ešte v detstve, keď mi babička čítala alebo aj rozprávala rozprávky na dobrú noc. Vždy som si potom predstavovala, aký život viedli tie princezné naozaj? Nielen to, aké boli ich životné osudy, ale aj to, aké boli naozaj? Pyšné, alebo šialene smutné ako v rozprávkach? No, nech už boli akékoľvek, určite o nich občas pár slov napíšem, lebo nie všetky patria na smetisko dejín.
Keďže som Slovenka žijúca v zahraničí, občas tu spomeniem aj krajinu v ktorej žijem a tou je Cyprus. Budem nadávať a frflať, ale aj chváliť a nadchýnať sa pre túto krajinu. Možno opíšem aj kolorit dediny v ktorej žijem :)
Takže toľko na úvod. Dúfam, že Vás blog zaujme a občas sem zablúdite. Zatiaľ sa majte krásne.

Lucia