Zajtra je Valetnín. Asi ten najkomerčnejší sviatok na tejto planéte. Bez akejkoľvek hlbšej spirituality. Ľudia si budú vyznávať lásku a kupovať gýčové srdiečka, plyšáky a podobné zbytočnosti. Tí inteligentnejší si spravia romantickú večeru doma alebo v reštaurácii a tí najtrpezliveší počkajú do víkendu a užijú si ho vo dvojici niekde v horách alebo wellness hoteli.
Príde mi to celé také nijaké, nemastne neslané.
Veď ak chcem niekomu povedať ako veľmi ho ľúbim, vážim si ho a záleží mi na ňom, nepotrebujem, aby kalendár ukazoval 14. február. Taktiež ho aj obdarovať drobnosťou pripomínajúcou city.
Tak napríklad môjho priateľa by určite viacej potešila basa piva ako plyšový macko alebo nedajbože vonná sviečka v tvare srdca. A červená!
Na macka by sa uškeril a o tej sviečke by si pomyslel, že mi asi preskočilo.
To pivo by ho však určite potešilo. A tiež aj najnovší album jeho obľúbenej blackmetalovej skupiny, najnovšia NHL do PS...
Tým však nechcem povedať, že neexistujú chlapi, ktorí by sa potešili z vonnej sviečky.Verím, že existujú. Len ja žiadneho takého nepoznám.
Romantickú večeru si môžeme spraviť kedykoľvek. My to aj tak robievame. Keď máme čas, vyjdeme si do reštiky na dobré jedlo. Nie do takej, kam chodievajú ľudia cez obed na menučka, ale tam, kde sa cítime ako v reštaurácii. Tam, kde je servis na úrovni romantickej večere. Najromantickejšie však na tomto jedle je to, že nemusíte stáť hodinu nad šporákom a riady umyje tiež niekto iný.
Opäť k tomu nepotrebujem valentínsky dátum.
Romantický víkend mimo všednú realitu si tiež môžeme spraviť kedy chceme. Teda, ak nám to pracovné povinnosti a peňaženka dovolí. Nie len v chladnom februári, keď sú vonku nízke teploty.
Lásku si máme pripomínať každý deň a byť za ňu vďační. Tak, ako ja som vďačná za svojho priateľa, ktorý mi večer pri Paneláku masíruje nohy, v noci chrápe za ušami a ráno uvarí kávu.
Ja po ňom s láskou upracem kúpeľňu, hodím jeho ponožky do práčky a uvarím večeru.
O tomto je láska. Nie o 14. februári.
Ak ste však presvedčené, že bez tohoto dňa by to nebolo ono, tak smelo do toho. Užite si to, vyznávajte si lásku a obdarujte sa drobnosťou.
Ja to však budem robiť denne, nie len jeden deň v roku.
Apropo, včera sa pochovávala basa. Boli ste na pohrebe?
My sme ho urobili po svojom, keďže na Cypre Popolcovú stredu nemajú a aj Veľkú noc oslavujú inokedy.
my sme ju pochovali s whisky a čerstvo natrhanými pomarančami zo záhrady pred domom
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára